Stravovanie a vhodný výber jedál pre ovplyvnenie mikrobiálneho zloženia populácií mikroorganizmov v našich črevách je dôležitejším aspektom, ako sme si donedávna mysleli. Každá potravina, ktorú vložíme do úst, vie ovplyvniť mikrobiálne zloženie v našich črevách a následne zdravie a imunitu, ktorá sídli práve v črevách. Pozornosť je potrebné venovať najmä prepojeniu „hlava a črevo“. Z odborného hľadiska toto prepojenie označujeme ako „Os mikrobioty medzi tráviacim traktom a mozgom“.

V posledných rokoch sa v štúdiách čoraz viac objavujú dôkazy o kauzálnych účinkoch (vzťah príčiny a následku) zloženia populácií mikroorganizmov na ľudský mozog vo forme ovplyvňovania správania, spánku a celkového zdravia.

Výživa musí byť vyvážená, rozmanitá a pestrá. Ako prvé si treba dávať pozor na zloženie potravín.  Rozoznávanie potravín neznamená vedieť naspamäť všetky prídavné látky (éčka), ale eliminovať vysoko priemyselne spracované potraviny s veľ kou dávkou cukru a pridaných aditív – čiže éčok (čo sú farbivá, konzervanty, dochucovadlá, zvýrazňovače chuti a podobne). Dôležité je naučiť sa rozoznávať spracované a vysoko spracované potraviny.

Ako začať so zmenou stravovania?

K zmene stravovania je nutné pristupovať postupne a premyslene. Nie je možné urobiť prospešné a dlhodobo udržateľné zmeny zo dňa na deň. Na začiatku celej zmeny je potrebné spoznať výživu a jej zdraviu prospešné základy.

Je vhodné poradiť sa s kvalifikovaným odborníkom v danej oblasti, aby ste spolu zohľadnili možné zdravotné alebo diétne obmedzenia. Potraviny je nutné vedieť rozlišovať a posudzovať z pohľadu prospešnosti pre črevné zdravie, nielen hľadať reklamou propagované „superpotraviny“ alebo doplnky stravy.

Ako správne vyskladať zdravý tanier? 

Zdravý tanier predstavuje zloženie nášho jedla počas celého dňa. Nejde o zloženie iba jedného chodu z pohľadu zdravého a vyváženého stravovania. Vaše jedlo by malo byť z výživového hľadiska plnohodnotné, nemusíte sa však stresovať, či úplne každé jedlo počas dňa má správny pomer kalórií a je zložené zo správneho pomeru bielkovín, sacharidov, tukov a všetkých živín. Ak by ste sa takto stresovali, bolo by stravovanie z dlhodobého hľadiska neudržateľné a hrozil by vám v niektorých prípadoch strach z jedla končiaci poruchami príjmu potravy alebo tráviacimi problémami.

Na čo by ste ale mali prihliadať, je v prvom rade zdravotný stav (možné intolerancie, alergie, diagnózy). Treba sledovať reakcie svojho tela na prijímanú stravu. Ani v tomto prípade neplatí jedno pravidlo pre všetkých. Neexistuje totiž jediné odporúčanie rovnaké pre všetkých, nehľadajte návody a skratky, či presne naplánované a kaloricky prepočítané tipy jedla. Toto vám môže pomôcť na začiatku. Môže vás to nasmerovať, ale takýmto stravovaním niekedy riskujete točenie sa v bludnom kruhu.

Ako súvisí jedlo s črevným mikrobiómom?

Aj v oblasti vplyvu stravy na mikrobiálne zloženie v našich črevách prebiehajú neustále nové výskumy a štúdie. V poslednom období sa stále viac dostáva do povedomia vplyv stravy a zdravej výživy nielen  na zdravotný stav, ale aj prevenciu civilizačných ochorení. Veľmi nebezpečná a neprospešná je kombinácia vysokého podielu tuku a cukru, ako aj  konzumácia vysokopriemyselne spracovaných potravín obsahujúcich tieto zložky. Medzi ďalšie neprospešné zložky patria rôzne prídavné látky v potravinách. Niektoré z nich sú prospešné a v danej potravine nepresahujú odporúčanú dávku, väčšina z nich je, žiaľ, konzumovaná v nekontrolovanom množstve, nakoľko sa vyskytujú v rôznych potravinách.

Podľa vyhodnotení rôznych odborných prieskumov vyplýva, že na Slovensku stále prevládajú spotrebitelia nevyhľadávajúci kvalitu potravín, ale rozhodujúca je nižšia cena. Potravinové koncepcie sa menia nielen vo vzťahu k pridávaniu prídavných látok do potravín, ale aj k prospešnému rozmeru – funkčným potravinám. Funkčné potraviny patria k významnej prevencii a terapii civilizačných ochorení. Za funkčné potraviny sú považované potraviny, ktoré pri zachovaní výživovej hodnoty pozitívne ovplyvňujú jednu alebo viac telesných funkcií a znižujú riziká ochorení.

K funkčným potravinám patria probiotiká  (živé mikroorganizmy) alebo prebiotiká (nestráviteľné zložky potravy).Obe skupiny pozitívne ovplyvňujú a podporujú rast a rôznorodosť populácie mikroorganizmov v črevnej mikroflóre.

Lokálnosťou a sezónnosťou rozumieme aj spracovanie, napríklad zaváranie, fermentovanie, mrazenie lokálnej zeleniny a ovocia, aby sme v chladnejšom období mohli siahnuť po zásobách lokálnych potravín. Vhodné je zamerať sa na prirodzenú stravu, čiže čerstvé (čo najmenej rozmixované) potraviny – hrýzť a poriadne dlho žuvať, aby sme zapojili prvý enzým v ústnej dutine. Pomaly a dôkladne prežúvať vždy, keď je to možné. Ide totiž o veľmi prospešný postup.

Kompenzovanie jedál

Pri skladaní svojho zdravého taniera sa zamerajte na všetky svoje celodenné jedlá. Pamätajte, že nielen jedno jedlo, ale všetky jedlá dňa tvoria náš  zdravý tanier. Ak v niektorom z jedál nie je skladba dokonalá a výživovo hodnotná, môžete to vykompenzovať nasledujúcim jedlom počas dňa. Takýmto spôsobom dosiahnete správne stravovanie z dlhodobého hľadiska a bez stresov z jedla.

Každý z nás je individuálny vzhľadom aj výzorom, genetickými predispozíciami aj metabolickými procesmi v našom organizme, ktoré sú veľmi špecifické, zložité a výnimočné. Každý z nás preto potrebuje výživu prispôsobiť sebe a svojmu zdraviu. Nezabúdajte preto, že jedlo a strava každého z nás by mala byť plnohodnotná a vyvážená, tiež rôznorodá a farebná, nakoľko je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim kvalitu života človeka a jeho zdravia.

Spoločná zmena stravovania aj pre zvyšok rodiny

Postoje k stravovaniu a nutričné správanie každého z nás sa formujú už od útleho detstva. Sú ovplyvňované vo veľkej miere prostredím okolo nás. Najväčší vplyv má rodina a najbližšie okolie už v útlom veku dieťaťa. Samozrejme, svoju úlohu zohráva aj individualita dieťaťa. Tá je daná temperamentom, vlastnosťami, ale aj skúsenosťami s jedlom. Tak, ako sa dieťa učí od narodenia po celý život, čo je jedlé, čo chutné a dobré alebo nechutné, tak sa vlastne učíme po celý život, čo jesť a čo nejesť. Už dieťa využíva napodobovanie svojich rodičov v stravovaní a poznatky o jedle si neskôr osvojuje aj vlastnou skúsenosťou a aj prostredníctvom médií či vplyvom okolia.